Rozhodnutie padlo. Poskladám tím a pôjdeme si zabehnúť Od Tatier k Dunaju 2017. To všetko sa zomlelo  presne 4. 5. 2017, kedy som ešte netušil, aká makačka to bude. Nebolo to len o odbehnutí si svojich úsekov, ale aj o kompletnom usporiadaní vyváženého tímu bežcov a zabezpečení logistiky okolo celého nášho preteku. Aby som mal lepší prehľad, celú akciu som si pred tým rozdelil do jednotlivých úloh.

1.      úloha – nájsť bežcov

Najväčším orieškom bolo poskladanie tímu výlučne z príslušníkov našej jednotky, keďže som chcel, aby bol tím tvorený výlučne nimi. Mohol som si vybrať z 86-tich kolegov, no z nich, ako vážni záujemcovia prichádzali do úvahy asi len dvadsiati.

Nájsť dvanástich ľudí ochotných zaplatiť približne 80€ za beh sa zdalo nereálne, preto som sa začal pohrávať s myšlienkou nájsť na to sponzorov. Po dvoch mesiacoch prehovárania a hľadania sponzorov sa mi nakoniec podarilo ukecať dvanásť chalanov. J

Väčšinu presvedčilo, že som zohnal piatich sponzorov, ktorí nám poskytli 400€, 400l vody Lucka, nejaké to pivko a funkčné bežecké prádlo značky BROXX.

Chalani trénovali, no a dostavili sa prvé zranenia. Operácia kolena nám odrovnala jedného člena tímu, no našťastie, kolega ho okamžite nahradil. Veľmi mi vtedy odľahlo. Už som sa videl ako tam ideme iba jedenásti.

2.      úloha – nájsť sponzorov

Bol to náš prvý takýto beh a nemali sme sa čím oháňať pred potencionálnymi sponzormi, a tak som oslovil hlavne tých, ktorých poznám. Zadarilo sa. Stavebná firma SKIntex nám darovala 100€, stavebná spoločnosť Šťastné domy 200€, pán Hupka – Odolné podlahy prispel sumou 100€. Vďaka kolegovmu kontaktu nám spoločnosť Lucka poskytla 320l vody v 7dcl fľašiach s cucáčikom a 60l ochutenej vody v 5dcl fľašiach.

Super, vody sme mali dosť. Veď aj spotreba bude poriadna. 😉 Nakoniec nám kamarát podaroval ešte aj spodné prádlo a 3 fľašky na záverečnú oslavu. To sme však ešte netušili, že si ich ponesieme pekne domov, keďže po behu sme boli unavení ako kone.

3.      úloha – naplánovanie preteku

Na oficiálnej stránke bolo toho popísaného dosť veľa, až som mal z tých všetkých penalizácií a diskvalifikácií husiu kožu. Nie, žeby som nemal dostatok informácií, ale pre istotu som sa spojil s ľuďmi, ktorí už absolvovali predchádzajúce ročníky. Dobrých informácií nikdy nie je dosť. Ako sa hovorí, strach má veľké oči, no našťastie to v skutočnosti až také drsné nebolo. Všetko prebiehalo parádne, a k tomu sme si užili naozaj priateľskú atmosféru.

Ľudí som rozdelil na tri tímy so štyrmi bežcami. Od organizátorov boli povolené oficiálne iba dva autá, a tak tretí tím nemohol ísť autom až tak blízko odovzdávok, preto to mali trochu zložitejšie. Čo sa týka posádky, v každom aute bol jeden človek zodpovedný za povinnú výbavu v aute a naplánovanie si presunov. Tu je presnosť a zodpovednosť veľmi dôležitá, preto odporúčam kapitánom, aby si to všetko dopredu poriadne skontrolovali. Stačí neskorší príchod, alebo iné detaily a hrozí vám penalizácia až diskvalifikácia. L

4.      úloha – motivácia

Máme bežcov, sponzorov, plán preteku. Čas sa pomaly, ale isto kráti a chalani sú stále viac a viac nervóznejší.  Posledné veci sa dávajú dohromady, trénujete, riešite reklamné dresy s menami a zrazu telefonát –  bežec má narazenú nohu. Pritom sa stala úplná banalita, bežec chcel nohou odohnať prašinu, a namiesto toho, nešťastne kopol do betónu. Do štartu bolo ešte 21 dní, a tak som ho ukľudňoval, že času je ešte dosť. Akoby toho však nebolo málo – dva týždne pred štartom dostal druhý bežec bolesť v členku. Zachraňujem, utešujem, oddych do štartu by všetko mal napraviť.

A chcete počuť finálnu perličku na záver? Akoby sme už neboli dochrámaní málo, práve päť dní do štartu som padol aj ja. Prenášali sme betónové nosníky, padol som, narazil si kríže a ten druhý nosník ma ešte aj privalil. Všetci ostali v šoku a pozerali, čo sa stalo. Našťastie som nemal nič zlomené, no lekár mi nariadil tri týždne oddych, keďže všetko bolo poriadne narazené. No nemysliteľné. Zostávalo už len päť dní do preteku, ktoré som detailne plánoval posledných päť mesiacov.

Panika veľká, padali návrhy, že sa ďalej zúčastním už iba ako vodič. No mne to nedalo, ja som tvrdohlavec a len tak sa nevzdávam. Nariadil som si liečbu a štyri dni oddychu, mastičiek a kostihoja urobili svoje.  V sobotu som sa postavil na štart. Kríže som stále cítil, ale hovoril som si, že to dám. Proste kde je vôľa, tam je cesta.

Čiže ako najlepšie motivovať svoj tím? Zraňte sa najviac z tímu a nevzdajte to. J Keď váš tím vidí, že dávate do toho všetko, tak dá do toho všetko aj on. Presne tak to aj bolo a išlo sa na maximum, za čo všetkým veľmi ďakujem.

Samotný pretek

Štart preteku sme mali o presne 12:50, no prvé tímy štartovali už okolo 08:00.

Stretli sme sa v Liptovskom Mikuláši. Nahodili sme bežecké dresy, urobili pár fotiek, a ja ako kapitán, som zareprezentoval náš tím. Po ceste do Jasnej sme stretávali bežcov a sprievodné autá. Bola tam neuveriteľná atmosféra.

Prvý bežec sa rozcvičuje a 12:40 stojí na štarte. Vyštartoval o 12:50, a týmto sa pretek mohol začať. My sme štartovali spolu s tímom Pezinskí alkoholici. Počas celého behu sme sa s nimi dobiehali, a musím spomenúť, že robili skvelú atmosféru počas celého behu. Mne osobne to veľmi pomohlo, a to najmä pri mojom štvrtom behu, za čo im zo srdca veľmi pekne ďakujem.

Medzi autami sme si ešte povedali posledné inštrukcie a každá osádka išla na svoje miesto určenia čakať na svoj beh. Prvé auto malo úseky 1, 2, 3, 4, a aj 5, kde sme viezli bežca, lebo tam sa dalo ísť iba na jednom aute. Potom si 5-ku prevzalo už auto číslo 2.

Jedlo, a tiež oddych, sú veľmi dôležité, preto po prvých 4 úsekoch sme si išli oddýchnuť a najesť sa. Do plánu preteku je dobré zahrnúť aj miesta, kde sa bude odpočívať. My sme odpočívali u kolegu pri Banskej Bystrici.

Oddych bol veľmi príjemný, no museli sme ísť na našu druhú etapu. Vonku príšerne lialo a blesky lietali hlava nehlava. Presun bol dlhší, ako sme si mysleli, a taktiež nás sklamala navigácia. Zrazu sme boli tam, kde sme byť nemali, a tak sme autom prešli priamo cez odovzdávku. Všetci na nás pozerali ako na bláznov, ale tak sme si aj naozaj pripadali. Za to všetko nám hrozilo presneto, čoho sme sa už od začiatku najviac báli – diskvalifikácia. Celý tím bol neuveriteľne naštvaný. Celú situáciu som sa snažil vyriešiť a zavolal som na SOS linku pretekov. Všetko som im vysvetlil, sypal si popol na hlavu,  a našťastie, vyviazli sme z toho iba s upozornením od organizátorov. Ďalší prešľap by už dopadol horšie. Takže ďalšia úloha  do budúcna – naštudovať si poriadne trasy presunov a zakázané oblasti.

Nočný mokrý beh sme zvládli na jednotku, okrem jedného nášho bežca s číslom 1, ktorý si nešťastne vytkol členok a dobehol už len zotrvačnosťou. Preto odporúčam na nočné behy poriadne čelovky a nie nejaké obyčajné, z výpredaja. Mali sme 12 hodín na riešenie situácie. Trochu sme vyčkali, ako sa budú cítiť ďalší bežci po svojich úsekoch. Do úvahy mi pripadli štyria bežci. O 04.00 sme už museli nahlásiť náhradu. Chalani boli unavení a mali by málo odpočinku. Ako som aj čakal, ostalo to na mne. Veď kto iný to má zobrať na seba, ak nie kapitán tímu. Keďže som bol 3-jka, tak som mal najviac odpočinku, a povedal som si, že to dám.

O 06.00 už vyrážam na svoj tretí beh namiesto 1-tky.  Je krásne ráno po daždi a beží sa celkom dobre. Len to neodpáliť, veď o 40 minút bežím ešte ďalších 12km –  svoju etapu.  Inak tie rovinky na juhu Slovenska dávajú riadne mentálne zabrať.

Odovzdávam štafetu a utekám rýchlo do auta, nech mám pred ďalším behom trocha času na rozbehanie. Športovec s číslom 2 odbehol svoj beh a tá radosť na tvári hovorila za všetko. Bežím posledný svoj úsek. Po šiestom kilometri mám už toho plné zuby. Chalani mi podávajú jonťák a carbo gél. Našťastie energia prišla a ja som po ôsmom kilometri dostal druhý dych. Posledné štyri kilometre, to už dám. Nahodil som tempo a do svojho cieľa bežím šprintom. Bol som veľmi šťastný, že som to mal za sebou. Stále sme si držali výborné, desiate miesto.  Ostatní chalani dali do posledných behov tiež všetko,  a preto sme si priebežnú pozíciu udržali.

 

V cieli

V Bratislave sa pomaly stretávame s ostatnými chalanmi z tímu. Aj keď sme komplet unavení a nevyspatí, vymieňame si skúsenosti, popíjame pivko a je nám aj do smiechu. Tím 3 v noci oddychoval na nejakej starej zastávke bohvie kde – provizórne riešenie proti dažďu. My sme spinkali v preplnenej telocvični.

Každý bol plný pozitívnych dojmov a vychutnával si cieľovú atmosféru. Kontrolujeme čas a na zákrute, asi 200 metrov pred cieľom, sa pridávame k poslednému bežcovi. Bežíme cieľom spoločne, s časom 27:19:50.

Dostávame medailu za absolvovanie preteku a dávame si pódiové foto. To ešte netušíme, že si budeme preberať aj inú cenu. Keď náš tím vyhlásili na druhom mieste v kategórií firemná štafeta, nemohli sme tomu uveriť. Preberáme si cenu a sme veľmi šťastní.

Záver

Bol to nádherný pretek, ktorý by sme bez podpory našich manželiek, detí, sponzorov, kolegov a kamarátov nedokázali. Všetkým patrí obrovská vďaka a krásne druhé miesto, ktoré sme obsadili v kategórií firemných štafiet, patrí aj im. Bola to neuveriteľná skúsenosť.

Takýto zážitok môžeme všetkých bežcom iba odporúčať a už teraz sa tešíme na budúci ročník. Ak zdravie dá, tak sa tam určite stretneme.